Všetko o kvetných vzorcoch

Naposledy upravil: Mgr. Andrej Hudec, 7.4.2009

1 Pravidlá tvorby kvetných vzorcov

1.1 O pravidlách

Hlavným zámerom týchto pravidiel tvorby kvetných vzorcov (ďalej len pravidiel) je zjednotiť stavbu kvetných vzorcov, ktoré sa používajú na Slovensku (prípadne v Českej republike) a ponúknuť botanikom účinné nástroje na tvorbu kvetných vzorcov v súlade s týmito zásadami. Dodržiavanie jednotlivých pravidiel je dobrovoľné a nezáväzné. Boli by sme však radi, keby všetci botanici, ktorí vo svojich prácach budú publikovať kvetné vzorce, strávili trochu času nad úpravou svojich vzorcov a prispôsobili ich podľa uvedených pravidiel.

1.2 Zdroje dát

Jednotlivé pravidlá sme zostavili podľa publikovaných údajov o kvetných vzorcoch v nasledovných dielach:

BARANEC, Tibor – POLÁČIKOVÁ, Mária – KOŠTÁL, Jaroslav. 2004. Systematická botanika. Prvé prepracované vydanie. Nitra : SPU, 2004. s. 51-160. ISBN 80-8069-453-2.
BOBÁK, Milan et al. 1992. Botanika : Anatómia a morfológia rastlín. Bratislava : SPN, 1992. s. 332-333. ISBN 80-08-00687-0.
KOŠŤÁL, Ladislav et al. 2007. Štrukturálna botanika. Štvrté upravené vydanie. Nitra : SPU, 2007. 123 s. ISBN 978-80-8069-876-8.

V žiadnom z uvedených diel sa nenachádzali ucelené pravidlá tvorby kvetných vzorcov. Nemohli sme sa riadiť ani podľa údajov jedinej publikácie, pretože i v rámci nej sa v kvetných vzorcoch nachádzali nezanedbateľné odlišnosti Pravidlá sme zostavili formou kompromisu. Snažili sme sa, aby zohľadňovali a zachovávali osobitosti kvetných vzorcov používaných v Slovenskej republike.

1.3 Základné pojmy

1.3.1 Kvetný vzorec

Kvetný vzorec je rad písmen, číslic a symbolov, ktoré označujú jednotlivé časti kvetu, sú navzájom oddelené a nasledujú za sebou v stanovenom poradí. Kvetné vzorce sa používajú v botanike na prehľadnejšie a jasnejšie vyjadrenie kvetnej stavby.

1.3.2 Rozdelenie kvetných vzorcov podľa typu

1.3.2.1 Základný kvetný vzorec

Za základný kvetný vzorec sa pokladá predovšetkým:

• kvetný vzorec rastlinného druhu (species)
• kvetný vzorec nižších taxonomických kategórií ako je druh (subspecies, varietas, forma), ale len v prípade, ak sa kvetný vzorec druhu líši od kvetného vzorca danej podkategórie.

Rastlinný druh môže mať jeden alebo viac základných kvetných vzorcov.

Základné kvetné vzorce môžu mať uvedený najviac jeden symbol pre pohlavie kvetu a jeden symbol pre symetriu kvetu.

Napr. ak sa na rastlinnom druhu vyskytujú jednopohlavné kvety (samčie a samičie), tak v prípade, ak chceme uviesť základný vzorec, musíme napísať samostatný kvetný vzorec pre oba kvety: jeden pre samčí a druhý pre samičí kvet. Ak pre samčí aj samičí kvet uvedieme len jeden vzorec, tak tento kvetný vzorec sa označuje pojmom všeobecný.

Ak má kvet variabilný počet kvetných, okvetných lístkov, korunných lupienkov, tyčiniek alebo plodolistov, tak tieto variácie je možné zapísať do základného vzorca.

Základný kvetný vzorec musí byť vždy úplný, čiže musí obsahovať všetky symboly základných kvetných častí, ak sa na danom kvete skutočne vyskytujú.

Napr. ak v kvetnom vzorci nie je uvedený počet okvetných lístkov a pritom okvetné lístky i semenník sa na danom kvete vyskytujú, tak tento kvetný vzorec nie je možné pokladať za základný, označujeme ho len ako všeobecný kvetný vzorec.

Príklad: základný kvetný vzorec slivky domácej (Prunus domestica L.):

1.3.2.2 Všeobecný kvetný vzorec

Za všeobecný kvetný vzorec sa pokladá :

• kvetný vzorec podčeľade, čeľade, podradu, radu a vyšších taxonomických kategórií
• kvetný vzorec druhu (alebo nižšej taxonomickej kategórie), ak jeden vzorec súhrnne popisuje stavbu viacerých kvetov, ktoré sa od seba líšia pohlavím, symetriou, zrastaním orgánov alebo polohou semenníka (napr. je uvedený len jeden kvetný vzorec rastlinného druhu pre samčí aj samičí kvet).
• kvetný vzorec druhu (alebo nižšej taxonomickej kategórie), ak nemá uvedené všetky symboly základných kvetných častí, ak sa na danom kvete skutočne vyskytujú.

Príklad: všeobecný kvetný vzorec čeľade ružovité (Rosaceae):

1.3.3 Rozdelenie kvetných vzorcov podľa úplnosti

1.3.3.1 Úplný kvetný vzorec

Za úplný kvetný vzorec sa považuje taký základný alebo všeobecný kvetný vzorec, ktorý má uvedené pohlavie, súmernosť kvetu, polohu semenníka a počty, prípadne zrastanie kalicha, koruny, okvetia, tyčiniek a plodolistov, ak sa tieto kvetné časti na danom kvete vyskytujú.

1.3.3.2 Rozšírený kvetný vzorec

Rozšírený kvetný vzorec je úplný kvetný vzorec, ktorý má uvedené ďalšie zvláštnosti, napr. zakrpatený piestik, listene, patyčinky.

1.3.3.3 Neúplný kvetný vzorec

Neúplný kvetný vzorec je taký kvetný vzorec, ktorému chýba jedna alebo viac kvetných častí, ktoré by mali byť uvedené v úplnom kvetnom vzorci.

1.4 Pravidlá písania kvetných vzorcov

1.4.1 Forma zápisu

Kvetný vzorec sa píše pätkovým alebo bezpätkovým písmom. Nevyužíva sa kurzíva. Tučne sa môže zvýrazniť časť vzorca (pre didaktické účely) alebo celý vzorec. Žiadna časť kvetného vzorca sa nepíše pod ani nad základnou čiarou textu, čiže sa nevyužíva dolný ani horný index.

1.4.2 Pohlavie kvetu

Pohlavie kvetu sa v kvetnom vzorci udáva na prvom mieste. Na označenie pohlavia kvetu sa používajú len tieto symboly:

obojpohlavný kvet

samičí kvet

samčí kvet

V základnom vzorci je dovolené uviesť len jeden z uvedených symbolov pre pohlavie kvetu. To znamená, že ak má druh viac kvetov odlíšiteľných podľa pohlavia (jednopohlavné kvety), tak by mal byť pre každý z daných kvetov uvedený samostatný základný kvetný vzorec.

Vo všeobecnom kvetnom vzorci je možné uviesť viac symbolov pre pohlavie kvetu. Jednotlivé symboly pohlavia v takomto prípade oddeľujeme od seba čiarkou, pred ktorú a za ktorú nedávame medzeru. Čiarka predstavuje logickú spojku "alebo".

Za symbolom (symbolmi) pohlavia kvetu vložíme medzeru.

1.4.3 Súmernosť kvetu

Súmernosť kvetu sa v kvetnom vzorci udáva na druhom mieste - za pohlavím kvetu. Od symbolov pohlavia musia byť symboly súmernosti oddelené medzerou. Na označenie súmernosti kvetu sa používajú len nasledovné symboly:

	pravidelný kvet		súmerný kvet		nesúmerný kvet
	acyklický kvet		cyklický kvet		bisymetrický kvet

V základnom vzorci je dovolené uviesť len jeden z uvedených symbolov pre súmernosť kvetu. To znamená, že ak má druh viac kvetov odlíšiteľných podľa súmernosti, tak by mal byť pre každý z daných kvetov uvedený samostatný základný kvetný vzorec.

Vo všeobecnom kvetnom vzorci je možné uviesť viac symbolov pre súmernosť kvetu. Jednotlivé symboly v takomto prípade oddeľujeme od seba čiarkou, pred ktorú a za ktorú NEDÁVAME medzeru. Čiarka predstavuje logickú spojku "alebo".

Za symbolom (symbolmi) súmernosti kvetu vložíme medzeru.

1.4.4 Kališné lístky

Počet kališných lístkov sa udáva za súmernosťou kvetu. Ak kvet kališné lístky nemá, tak sa počet ani symbol pre kališné lístky neuvádza alebo sa k symbolu pripíše číslo 0. Symbolom pre kališné lístky je veľké písmeno . Hneď za týmto symbolom sa arabskými číslami udáva počet kališných lístkov. Medzi symbolom a číslom sa neumiestňuje medzera.

Za číslom udávajúcim počet kališných lístkov kvetu vložíme medzeru.

Príklady:

•   Kvet má 4 kališné lístky, napr. druhy čeľade drieňovité (Cornaceae).
•   Kvet má 4 alebo 5 kališných lístkov, napr. druhy čeľade javorovité (Aceraceae).
•   Kvet má 4 alebo 5 kališných lístkov, ktoré sú navzájom zrastené, napr. druhy čeľade bršlencovité (Celastraceae).
•   Kvet má 5 kališných lístkov, ktoré sú navzájom zrastené alebo kališné lístky môžu aj chýbať, napr. druhy čeľade astrovité (Asteraceae).
•   Kvet má spolu 4 kališné lístky, ktoré sú usporiadané v 2 kruhoch po 2, napr. druhy čeľade kapustovité (Brassicaceae).
•   Kvet má veľký alebo nestály počet kališných lístkov, napr. druhy čeľade opunciovité (Opuntiaceae).

1.4.5 Korunné lupienky

Počet korunných lupienkov sa udáva za počtom kališných lístkov (ak kališné lístky zanikli, tak hneď za súmernosťou kvetu). Ak kvet korunné lupienky nemá, tak sa počet ani symbol pre korunné lupienky neuvádza alebo sa k symbolu pripíše číslo 0. Symbolom pre korunné lupienky je veľké písmeno . Hneď za týmto symbolom sa arabskými číslami udáva počet korunných lupienkov. Medzi symbolom a číslom sa neumiestňuje medzera.

Za číslom udávajúcim počet korunných lupienkov kvetu vložíme medzeru.

Príklady:

•   Kvet má 5 korunných lupienkov, napr. druhy podčeľade tavoľníkovaté (Spiraeoideae).
•   Kvet má 4 alebo 5 korunných lupienkov, napr. druhy čeľade rutovité (Rutaceae).
•   Kvet má 5 až 10 korunných lupienkov, napr. druhy čeľade aralkovité (Araliaceae).
•   Kvet má 5 korunných lupienkov, ktoré sú navzájom zrastené, napr. druhy čeľade prvosienkovité (Primulaceae).
•   Kvet má veľký alebo nestály počet korunných lupienkov, napr. druhy čeľade opunciovité (Opuntiaceae).

1.4.6 Okvetné lístky

Počet okvetných lístkov sa udáva za súmernosťou kvetu. Ak kvet okvetné lístky nemá, tak sa počet ani symbol pre okvetné lístky neuvádza alebo sa k symbolu pripíše číslo 0. Symbolom pre okvetné lístky je veľké písmeno . Hneď za týmto symbolom sa arabskými číslami udáva počet okvetných lístkov. Medzi symbolom a číslom sa neumiestňuje medzera.

Za číslom udávajúcim počet okvetných lístkov kvetu vložíme medzeru.

Príklady:

•   Kvet má 4 alebo 2 alebo nemá žiaden okvetný lístok, napr. samčí kvet druhov z čeľade brezovité (Betulaceae).
•   Kvet má 4 až 7 okvetných lístkov, napr. samčí kvet druhov z čeľade bukovité (Fagaceae).
•   Kvet má spolu 6 okvetných lístkov, ktoré sú usporiadané v 2 kruhoch po 3, napr. samčí kvet druhov z čeľade bukovité (Fagaceae).
•   Kvet má veľký alebo nestály počet okvetných lístkov, napr. druhy z čeľade kalykantovité (Calycanthaceae).

1.4.7 Súbor tyčiniek

Počet tyčiniek sa udáva pri heterochlamydeickom kvete za počtom korunných lupienkov (ak korunné lupienky zanikli, tak hneď za súmernosťou kvetu), pri homochlamydeickom kvete sa umiestňuje za počtom okvetných lístkov (ak okvetné lístky zanikli, tak hneď za súmernosťou kvetu). Ak kvet tyčinky nemá, tak sa počet ani symbol pre tyčinky neuvádza. Symbol pre súbor tyčiniek je veľké písmeno . Hneď za týmto symbolom sa arabskými číslami udáva počet tyčiniek. Medzi symbolom a číslom sa neumiestňuje medzera.

Za číslom udávajúcim počet tyčiniek kvetu vložíme medzeru.

Príklady:

•   Kvet má 5 tyčiniek, napr. druhy čeľade aralkovité (Araliaceae).
•   Kvet má 4 alebo 5 tyčiniek, napr. druhy čeľade bršlencovité (Celastraceae).
•   Kvet má 4 až 20 tyčiniek, napr. samčí kvet druhov z čeľade bukovité (Fagaceae).
•   Počet tyčiniek je násobkom čísla 5 (5, 10, 15 atď.), napr. druhy podčeľade jabloňovaté (Maloideae).
•   Kvet má spolu 6 tyčiniek, ktoré sú usporiadané v 2 kruhoch po 3, napr. druhy čeľade ľaliovité (Liliaceae).
•   Kvet má 5 tyčiniek, ktoré sú navzájom zrastené, napr. druhy čeľadečakankovité (Cichoriaceae).
•   Kvet má 3 až veľký alebo nestály počet tyčiniek, napr. druhy čeľade anonovité (Annonaceae).
•   Kvet má veľký alebo nestály počet tyčiniek, napr. druhy čeľade makovité (Papaveraceae).

1.4.8 Súbor plodolistov a poloha semenníka

Počet plodolistov sa udáva pri obojpohlavnom kvete za počtom tyčiniek, pri samičom kvete za kvetným obalom - okvetím alebo korunou (ak zanikla koruna, tak za kalichom). Ak kvet plodolisty nemá, tak sa počet ani symbol pre súbor plodolistov neuvádza. Symbolom pre súbor plodolistov je veľké písmeno . Hneď za týmto symbolom sa arabskými číslami udáva počet tyčiniek. Medzi symbolom a číslom sa neumiestňuje medzera.

Poloha semenníka sa označuje čiarou cez číslo nasledovne:

vrchný semenník (čiara pod číslom)

polospodný semenník (čiara cez číslo)

spodný semenník (čiara nad číslom)

Príklady:

•   Kvet má 5 plodolistov, vrchný semenník, napr. druhy čeľade prvosienkovité (Primulaceae).
•   Kvet má 3 zrastené plodolisty, spodný semenník, napr. druhy čeľade amarylkovité (Amaryllidaceae).
•   Kvet má 3 až 1 plodolist, ktoré sú navzájom zrastené, semenník je vrchný, napr. druhy čeľade arekovité (Arecaceae).
•   Kvet má 3 alebo 6 plodolistov, ktoré navzájom zrástli, semenník je spodný, napr. samčí kvet druhov z čeľade bukovité (Fagaceae).
•   Kvet má 2 až veľký alebo nestály počet plodolistov, semenník je vrchný, napr. druhy čeľade makovité (Papaveraceae).
•   Kvet má veľký alebo nestály počet plodolistov, semenník je vrchný, napr. druhy čeľade kalykantovité (Calycanthaceae).

1.4.9 Počty kvetných častí

Za symbolom kvetnej časti sa arabskými číslami píše počet danej kvetnej časti. Okrem jednoduchého čísla môže byť zápis doplnený o znamienka plus, pomlčka, lomítko, bodka a písmeno n.

1.4.9.1 Čiarka

Čiarku v kvetnom vzorci používame ako logickú spojku "alebo". Umiestňujeme ju tam, kde existuje viacero spôsobov zostavenia kvetu. Nikdy ju nepoužívame na oddeľovanie odlišných kvetných častí (napr. na oddelenie kalichu a koruny).

Príklady:

•   Kvet má 4 alebo 5 korunných lupienkov, napr. druhy čeľade rutovité (Rutaceae).
•   Kvet je jednopohlavný, samičí alebo samčí, napr. druhy čeľade pandanovité (Pandanaceae).

1.4.9.2 Pomlčka

Pomlčku v kvetnom vzorci používame ako spojku "až", resp. rozsah čísel (od-do). Umiestňuje sa medzi dve číslice, ak rozsah, ktorý ohraničujú, obsahuje aspoň tri čísla. Pred ňou ani za ňou sa neumiestňuje medzera.

Príklad:

•   Kvet má 4 až 20 tyčiniek, napr. samčí kvet druhov z čeľade bukovité (Fagaceae).

1.4.9.3 Znamienko Plus

Ak chceme v kvetnom vzorci zdôrazniť umiestnenie kvetných častí v kruhoch, tak použijeme znamienko + (plus). Umiestňuje sa medzi dve číslice. Pred znamienkom plus ani za ním sa nedáva medzera.

Príklad:

•   Kvet má spolu 4 kališné lístky, ktoré sú usporiadané v 2 kruhoch po 2, napr. druhy čeľade kapustovité (Brassicaceae).

1.4.9.4 Písmeno "n" pri čísle

Ak je kvet stavaný podľa určitého čísla a má veľký počet kvetných častí, je možné pri číslo udávajúce počet kvetných častí napísať symbol "n".

Príklad:

•   Počet tyčiniek je násobkom čísla 5 (5, 10, 15 atď.), napr. druhy podčeľade jabloňovaté (Maloideae).

1.4.9.5 Medzera

Medzera oddeľuje od seba symboly alebo skupiny symbolov rôznych kvetných častí. Nesmie byť použitá ako slovo "alebo" a nahrádzať tak v kvetnom vzorci čiarku.

Príklad:

•   Kvet má 5 kališných lístkov a 5 korunných lupienkov, napr. druhy čeľade ružovité (Rosaceae). Počty rôznych kvetných častí sú od seba oddelené medzerou.

1.4.9.6 Bodka

Bodka oddeľuje skupiny členov jedného kruhu. Pred bodku ani za bodku sa nedáva medzera.

Príklad:

•   Kvet má 2 skupiny tyčiniek v jednom kruhu. Jednu skupinu tvorí 9 navzájom zrastených tyčiniek a druhú 1 samostatná tyčinka, napr. niektoré druhy čeľade bôbovité (Fabaceae).

1.4.10 Zrastanie kvetných častí

1.4.10.1 Okrúhle zátvorky

Okrúhlymi zátvorkami sa označuje zrastenie rovnakých kvetných častí (bočné zrastenie). Medzi zátvorky sa nedáva medzera.

Príklad:

•   Kvet má 5 tyčiniek, ktoré sú navzájom zrastené, napr. druhy čeľade čakankovité (Cichoriaceae).

1.4.10.2 Skracujúce pravidlo

Ak rôzne variácie počtu niektorej kvetnej časti zrastajú rovnakým spôsobom, tak je možné písať len jedny okrúhle zátvorky okolo čísel udávajúcich počet týchto častí.

Príklad:
Počet plodolistov v samčích kvetoch druhov z čeľade bukovité (Fagaceae) môžeme vyjadriť takto: alebo využitím skracujúceho pravidla nasledovne: . Obe možnosti sú správne.

1.4.10.3 Hranaté zátvorky

Hranaté zátvorky označujú zrastenie rôznych kvetných častí (radiálne zrastenie). Medzi zátvorky sa dáva medzera len na oddelenie rôznych kvetných častí.

•   Kvet má 5 navzájom zrastených korunných lupienkov a 5 tyčiniek, pričom tyčinky zrástli s korunnými lupienkami, napr. druhy čeľade borákovité (Boraginaceae).